• Usadlosť z Vyšného Kubína - január 2006
  • Usadlosť z Vyšného Kubína - exteriér
  • Usadlosť z Vyšného Kubína - exteriér
  • Usadlosť z Vyšného Kubína - exteriér
  • Usadlosť z Vyšného Kubína - interiér - izba
  • Usadlosť z Vyšného Kubína - interiér - izba
  • Usadlosť z Vyšného Kubína - interiér - izba
  • Usadlosť z Vyšného Kubína - interiér - čierna kuchyňa
  • Usadlosť z Vyšného Kubína - interiér - čierna kuchyňa
  • Usadlosť z Vyšného Kubína - interiér - komora
  • Usadlosť z Vyšného Kubína - interiér - komora

Región Orava

Zemianska kúria z Vyšného Kubína

Usadlosť reprezentuje spôsob života a bývanie chudobnejšej vrstvy oravských zemanov, príslušníkov nižšej šľachty, na konci 19. a začiatku 20. storočia. Sociálnemu a majetkovému postaveniu obyvateľov zodpovedá skladba a veľkosť usadlosti. Poschodový obytný dom, stodola s maštaľami, sýpka, kôlňa pre vozy, chlievy a studňa vzájomným usporiadaním vytvárajú trojstranný dvor uzatvorený od cesty veľkou bránou a zo západnej a južnej strany nízkou zrubovou ohradou. Pred obytným domom je zeleninová a kvetinová záhradka oplotená latkovým plotom.

Zrubový poschodový dom s pavlačou z roku 1748 je najstarším a jedným z najcennejších objektov prenesených do Múzea slovenskej dediny. V uvedenom roku ho dal postaviť príslušník najstaršej a najpočetnejšej zemianskej rodiny vo Vyšnom Kubíne Ján V. Meško Alberty. Posledným majiteľom kúrie z tohto rodu bol Jób II., dlhoročný vyšnokubínsky richtár. Po smrti jeho manželky Johany v roku 1947 sa kúria dostala do vlastníctva zemianskej rodiny Országhovcov.

Dom sa v prízemí člení na izbu, pitvor, čiernu kuchyňu a komoru. Na poschodí, prístupnom schodmi z pitvora, sa nachádza obytná a skladovacia komora s pavlačou.

O zemianstve

Vrstva zemanov sa v bývalom Uhorsku vyvinula v 13. storočí z tej časti slobodného obyvateľstva, ktorá bola za vernú službu kráľovi obdarovaná majetkami. Postupne sa medzi zemanov dostávali aj iné osoby za rôzne zásluhy.

Zemania sa uplatňovali najmä v správe a súdnictve. Niektoré rody udelením ďalších privilégií prešli medzi vyššiu šľachtu. Od 15. storočia sa zemania delili na majetnejších predialistov, ktorí žili z feudálnej renty a chudobnejších kurialistov, ktorí vlastnili kúriu a mali pozemkový majetok. Táto vrstva v priebehu 18. a 19. storočia postupným delením majetku chudobnela a nadobudla znaky spôsobu života ľudu. Od ostatného obyvateľstva sa však naďalej odlišovala potvrdením spoločenského postavenia - výsadnou listinou s rodinným erbom (armáles), právom voliť a byť volený do správnych funkcií, znalosťou a používaním latinčiny, vykaním a onikaním, oslovovaním pán brat a pani sestra, používaním zemianskeho odevu.

Na území Slovenska bolo zemianstvo najviac zastúpené v Trenčianskej, Turčianskej, Liptovskej a Oravskej stolici. Pochádzali z neho mnohé osobnosti politického, kultúrneho i hospodárskeho života.

späť na galériu