• Usadlosť zo Zázrivej
  • Usadlosť zo Zázrivej
  • Usadlosť zo Zázrivej
  • Usadlosť zo Zázrivej
  • Usadlosť zo Zázrivej
  • Usadlosť zo Zázrivej
  • Usadlosť zo Zázrivej
  • Usadlosť zo Zázrivej
  • Usadlosť zo Zázrivej
  • Usadlosť zo Zázrivej
  • Usadlosť zo Zázrivej
  • Usadlosť zo Zázrivej

Región Orava

Usadlosť zo Zázrivej

Predstavuje tradičné sta-viteľstvo obce s rozptýlenou zástavbou, osídlenej v 18. storočí. Zrubová usadlosť pozostáva z obytného domu z roku 1865 s výrazne zdobeným doskovým štítom v tvare slnečných lúčov, do uhla postavených hospo-dárskych stavieb z roku 1873 (maštaľ, stodola, chliev) a samostatne stojacej dielne s pecou na tavenie zvonoviny na výrobu liatych zvoncov.

Obytný dom je štvorpriestorový (izba, pitvor, komôrka, komora). V izbe je umiestnené vykurovacie zariadenie s lapačom dymu nad ohniskom. Miestnosť bola osvetľovaná drevenými lúčami, ktoré sa pálili v kozúbku s lapačom dymu, postavenom vedľa pece. Izba je vybavená základnými nábytkovými prvkami, z ktorých upúta skriňový stôl s masívnou kamennou platňou. Spodná časť stola slúžila na odkladanie potravín.

Malá komôrka v zadnej časti pitvora slúžila na uloženie zemiakov, väčšia komora na uloženie odevov, náradia a potravín.

O stolovaní

Stôl bol pokladaný za posvätný kus nábytku a bolo nemysliteľné, aby sa pri ňom vykonávala iná činnosť ako jedenie a modlenie. Miesto na lavici za stolom považovali za najčestnejšie a bolo vyhradené vždy gazdovi. Vedľa neho mali právo sedieť muži, tiež v určitom poradí.

Ženy počas jedenia stáli pri stole, alebo sa usadili na bočných laviciach či pri peci. Za stôl zasadli iba najstaršie - ak bolo miesto. Prisunuli si lavicu alebo stoličku, prípadne si sadli za stôl až keď muži dojedli. Deti jedávali naboku alebo spolu s matkami. Jedlo na stôl podávali v jednej veľkej mise, z ktorej si každý naberal.

V roľníckom prostredí dlho pretrvávalo podávanie hlavného jedla ráno pred započatím prác. Obedovali sa zvyšky od raňajok a na večeru sa znova varili teplé jedlá.

späť na galériu