Objekty v areáli MSD (v príprave)

Usadlosť z Malatinej | Foto Milo Fabian
Usadlosť z Malatinej
Usadlosť z Vyšného Kubína | Foto Milo Fabian
Usadlosť z Vyšného Kubína
Usadlosť z Veličnej | Foto Milo Fabian
Usadlosť z Veličnej
Usadlosť z Jasenovej | Foto Milo Fabian
Usadlosť z Jasenovej
Usadlosť z Novoti | Foto Milo Fabian
Usadlosť z Novote
Usadlosť zo Zázrivej | Foto Milo Fabian
Usadlosť zo Zázrivej

Región Orava

Kultúrno-geografický celok Orava sa nachádza na severnom okraji stredného Slovenska.
Na severe susedí s Poľskom. V minulosti patrilo toto územie pod správu Oravského hradu. Vplyvom historicko-sociálneho vývoja boli z neho vyčlenené niektoré časti, ktoré sa stali majetkom šľachtických rodín.
Osídlenie Oravy je výsledkom viacerých vnútorných i vonkajších kolonizačných vĺn. Stredoveké osídlenie bolo sústredené najmä pozdĺž rieky Oravy.
Najväčší počet sídiel vznikol v 15. – 17. storočí počas valaskej kolonizácie.

Hlavným zdrojom obživy bolo roľníctvo a dobytkárstvo – chov oviec a rožného dobytka. Rozšírenými doplnkovými zamestnaniami boli plátenníctvo, farbiarstvo, výroba súkna, hrnčiarstvo, pltníctvo, šindliarstvo, drevospracujúce remeslá a obchod s plátnom, drevom, syrom, maslom a bryndzou.
Mnohí sociálne slabší obyvatelia odchádzali ako sezónni robotníci do iných častí bývalej monarchie.
Pomerne veľké percento Oravcov sa vysťahovalo za prácou do cudziny.

Koncom 19. storočia sa na Orave rozvíjal drevársky a potravinársky priemysel. Najvýznamnejšími trhovými centrami boli mestečká Veličná (do roku 1683 aj sídlo Oravskej župy), Tvrdošín, Trstená, Námestovo, Dolný Kubín. V tradičnej stavebnej kultúre sa uplatňoval najdostupnejší materiál – drevo.
Ešte koncom 19. storočia z neho bolo postavených 80 % domov.
V menšej miere sa používal kameň, surová a pálená tehla.

Orava bola jednou z oblasí, kde sa v priebehu vývoja menil pomer katolíkov a evanjelikov. Obyvateľstvo evanjelického augsburského vierovyznania malo prevahu v období druhej polovice 16. a prvej polovice 17. storočia. Začiatkom 20. storočia tvorilo necelých 8 % z celkového počtu obyvateľstva.

Expozícia regiónu Orava bola v Múzeu slovenskej dediny postavená v dvoch etapách: v rokoch 1968–1972 a 1980–1984.

Kúria z Blážoviec
Kúria z Blážoviec

Región Turiec

Región Turiec leží v strednej až severozápadnej časti Slovenska. Územie má charakter kotliny, obklopenej horami s málo členitým povrchom a pomerne vlhkou klímou.
Záznamy o takmer všetkých obciach pochádzajú už z obdobia 13. a 14. storočia.
Od druhej tretiny 14. storočia bol Turiec samostatnou župou, v ktorej pri obchodných cestách vznikli viaceré mestečká. V polovici 14. storočia boli na okraji oblasti založené najstaršie osady nemeckých kolonistov.

Hlavným zdrojom obživy obyvateľov bolo v minulosti poľnohospodárstvo spojené s chovom dobytka. Výmera pôdy jednotlivých vlastníkov bola malá, čo ovplyvnilo vznik mnohých neroľníckych zamestnaní a doplnkových zdrojov obživy: ťažba a doprava dreva, olejkárstvo, šafraníctvo, farbiarstvo, kováčstvo, súkenníctvo, klobučníctvo, garbiarstvo, kožušníctvo a hrnčiarstvo. Strediskami remesiel a obchodu boli predovšetkým mestečká Turčiansky Sv. Martin, Sučany, Turany, Slovenské Pravno, Mošovce a Kláštor pod Znievom.

Z hľadiska tradičnej ľudovej architektúry patril Turiec k oblastiam s prevahou zrubových stavieb. Rekonštrukcie objektov v dôsledku početných a opakovaných požiarov a povodní a nová výstavba od konca 18. storočia spôsobili používanie a v konečnom dôsledku prevahu iných stavebných materiálov – kameňa, hliny, surovej a pálenej tehly. K rozšíreniu murovaných stavieb na väčšine územia prispeli aj protipožiarne opatrenia z konca 18. storočia. V menších podhorských obciach západného a severného Turca sa však drevo uplatňovalo ako stavebný materiál ešte aj v druhej polovici 19. storočia.
V ľudovej architektúre sa odrážala aj sociálna štruktúra obyvateľstva, ktorú v hojnom počte tvorili zemania, drobní vlastníci pôdy, sluhovia a nádenníci.

Z konfesionálneho hľadiska je v regióne pomerne rovnomerne zastúpené obyvateľstvo evanjelického augsburského a rímskokatolíckeho vierovyznania. Napriek prevažnému zastúpeniu obyvateľstva slovenskej národnosti sa ešte začiatkom 20. storočia hlásilo 20% z celkového počtu obyvateľov k nemeckej národnosti. Turiec patril v 19. storočí k tým regiónom Slovenska, ktoré výrazne určovali smer slovenských národných dejín. V Turčianskom Sv. Martine bol v r. 1861 prijatý prvý národný program - Memorandum slovenského národa, pôsobili tu poprední predstavitelia slovenskej vzdelanosti, kultúry, umenia a vedy.

Výstavba objektov regiónu Turiec sa realizovala v rokoch 1974–1990, pričom v zmysle pôvodného zámeru a výberu expozičných objektov región ešte nie je stavebne ukončený.