Expozície: Región Kysuce-Podjavorníky
Elementárna škola z Petrovíc
Objekt je kópiou rímskokatolíckej školy z tejto oblasti Slovenska. Pôvodná stavba z r. 1870 slúžila svojmu účelu až do r. 1939.
Zrubový objekt pozostáva z veľkej triedy, kabinetu a vstupného priestoru. Vzhľadom na počet školopovinných detí v obci sa v škole vyučovalo na smeny – mladšie deti chodili do školy dopoludnia, staršie popoludní. Trieda je vykurovaná veľkými železnými kachľami, drevo na kúrenie deti prinášali z domu. Kabinet bol určený na odkladanie učebných pomôcok. K škole patrila záhrada učiteľa a malý kúsok obrábanej pôdy, ktorý slúžil na praktické vyučovanie.
Do r. 1870 sa petrovické deti učili v súkromných domoch. Učil ich miestny farár, neskôr gramotní kostolní organisti. Zamestnávala ich obec po dohode s cirkvou. Mzda učiteľov do 80. rokov 19. storočia bola prevažne naturálna vo forme tzv. zosypu – jednotne ustanovených naturálnych dávok od každej domácnosti. Až v 90. rokoch bola naturálna mzda nahradená peňažnou. Zákon z r. 1868 nariaďoval šesťročnú školskú dochádzku detí od 6 do 12 rokov. Návšteva školy sa však obmedzovala zväčša iba na zimné mesiace, pretože deti museli pomáhať pri prácach v hospodárstve.
Vyučovali sa tieto predmety: vierouka a mravouka, písanie, čítanie, rátanie z hlavy, gramatika, cvičenie reči a umu, dejepis, zemepis, prírodopis a prírodospyt, náuka o občianskych právach, spev a telocvik, praktické práce v poľnohospodárstve.
Bačov z Papradna
Predstavuje najrozšírenejší variant sezónne využívaného objektu v extraviláne obcí v oblasti Javorníkov. Tieto stavby vznikali v podhorských častiach chotárov obcí, vzdialených od dediny aj hodiny chôdze, pri odľahlých lúkach, pasienkoch a roliach.
Zvyčajne začiatkom mája odchádzala na bačov časť rodiny spolu s dobytkom. Dôvodom „bačovania“ bolo pasenie dobytka, príprava sena a steliva aj pre potreby gazdovstva v dedine, obrábanie okolitých lúk a rolí. Obyvatelia bačovov udržiavali pravidelný kontakt s dedinou, donášali tam mlieko a mliečne výrobky, zásobovali sa potrebnými potravinami.
Z niektorých bačovov postupne vznikali trvale obývané sídla, ktoré sa stali základom novej hospodárskej jednotky. Zhruba od začiatku 20. storočia zriedka murovali objekty bačovov aj z kameňa.
Bačovanie v oblasti Javorníkov postupne zanikalo od tridsiatych rokov 20. storočia v súvislosti s novými pracovnými možnosťami vo fabrikách v blízkom i vzdialenejšom okolí.
Bačovy boli zväčša zrubovými objektami s charakteristickou výzdobou okolo okien a dverí. Pôdorysne boli bačovy zväčša členené na chliev so vstupom v bočnej stene, z ktorého sa vchádzalo cez vysoký prah do izby.
Zariadenie objektu bolo veľmi jednoduché. Pravý alebo ľavý roh pri vchode do izby zaujímalo otvorené ohnisko. Dym z ohniska sa voľne rozptyľoval po izbe. Pozdĺž ostatných stien boli osadené jednoduché, pomerne široké lavice, slúžiace na spanie, sedenie pri odpočinku aj pri jedle i vykonávanie rôznych prác. Na rozdiel od trvale obývaných domov v bačovoch neboli umiestňované stoly.
